„Či nám nehorelo srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma?“ Lk 24, 32


Priatelia, postupne budeme uverejňovať komentáre k Božiemu Slovu,
ktoré prekladáme z portálu www.studibiblici.it
Uvítame ochotných dobrovoľníkov-prekladateľov.

Zdrojové texty sú v taliančine, angličtine, francúzštine, španielčine, portugalčine,
poľštine, čínštine, kórejčine, chorváčtine, ruštine, esperante.

Kontaktujte nás: naceste@duchovnecvicenia.sk
Momentálne prekladá:

Stano; Mk 10, 46-52; (28. okt. 2012)
Lucia: Lk 18, 1-8; (17. okt. 2010)
Peter S.: Lk 4, 21-30; (31. jan. 2010)
Veronika: Lk 21, 5-19 (14. nov. 2010)
Paľo: Jn 14, 23-29 (5. máj 2013)
Evička: Jn 14, 15-16. 23-26 (19. máj 2013)
Sašenka: Lk 09, 11-17 (2. jún 2013)
Martula: Lk 07, 11-17 (9. jún 2013)



Komentáre v slovenčine:

• tvorba komentárov a ich pochopenie

Problém vysvetľovania písma je komplexný. Chcelo by to veľa úvodov do problematiky - nielen pre laikov ako sme my, ale aj pre študovaných teológov.

• správna interpretácia

Naším cieľom je poskytovať kvalitné komentáre Evanjelií, a tak "dávať život" prostredníctvom jasnejšieho pochopenia pôvodného zámeru autora Evanjelia a najmä správneho pochopenia osoby Ježiša Krista...

• kľúčový postoj poslucháča „byť milovaný“

Je pre nás všetkých životne dôležité objaviť Krista ako Život – dokonca ako plnosť života, ako najväčšie šťastie ktoré môže človeka „postihnúť“. Boh ktorý miluje bez podmienky je dôvodom existencie, jej zmyslom vo všetkých situáciách pozemského života a odôvodnenou nádejou že začatý život nikdy viac nekončí. Byť milovaným, znamená byť pozvaným milovať (láska sa nedá prikázať, aj keď sme sa o to žiaľ pokúšali – aj v Cirkvi), byť milovaným vzbudzuje lásku ako slobodnú odpoveď, byť milovaným je najlepšie prostredie v ktorom sa vyvíja osobnosť – to byť sám sebou a tešiť sa z toho že som takým akým som, byť milovaným znamená rozumieť životu... a svoje sily orientovať na to čo je podstatné...

(Zdroj: www.studibiblici.it, uvádzame skrátený súhrn...)

• adresáti

Evanjeliá neboli napísané pre bežných ľudí. Boli napísané pre „experta“, ktorý okrem toho že vedel čítať, vedel ich aj vysvetľovať.

• čas vzniku

Evanjeliá neboli napísané na raz. Vznikali postupne čerpajúc z tzv. Quelle – zdroja – spoločného zdroja skutkov a výrokov Ježiša Krista (toto čerpanie platí najmenej čo sa týka synoptikov – teda Matúša, Marka a Lukáša. Jánovo evanjelium oproti synoptikom je trochu „zvláštne“). Takže dve až tri rozličné generácie autorov sa pod text, ktorý sa nám zachoval, podpísali.

• ide o interpretáciu

Evanjeliá nie sú históriou – sú interpretáciou – teda teológiou. Samozrejme že pracujú s materiálom, ktorý je historický – to čo urobil, či povedal Ježiš. No práve ten interpretujú so zámerom sebe vlastným.

• literárny žáner

Evanjelisti píšu literárnym žánrom, ktorý sa riadi gramatickými pravidlami, ktoré patria svojej dobe. Píšu rečou, ktorá má sebe vlastné výrazové prostriedky ako budeme vidieť.

• jazyk

Nový zákon bol napísaný v gréčtine preto, že gréčtina v tom čase bola jazykom obchodu, a jazykom vtedajšej kultúry - niečo ako dnes angličtina. Aby sa Evanjelium dostalo k širšiemu okruhu ľudí písalo sa grécky. No hlava – t.j. spôsob uvažovania je židovský – aramejský. Nestačí teda pre odhalenie toho, čo a s akým zámerom povedal Ježiš, vedieť grécky. Chce to ovládať rôzne metódy vedeckého charakteru aby sa človek dopracoval k tomu čo povedal Ježiš s akým zámerom a komu boli slová adresované.

• pisatelia - evanjelisti

Píšu v prostredí kultúry, sociálnych, náboženských, politických a spoločenských pomerov, ktoré s veľkou mierou poznačili písanie evanjelií. Tak sa stalo, že sa menil význam, zdôraznenie a teda aj zámer – úmysel, samotného autora N°1 Krista. Dodatky a interpretácia autorov evanjelií reagujú na potreby a problémy komunít ktorým sú evanjeliá adresované.

• technické zabezpečenie

Materiál na ktorý sa písalo bol papyrus. Technika výroby papyrusu: z rastliny „papyrus“ sa „ukladali“ vlákna papyrusu horizontálne z jednej strany a vertikálne z druhej. Po strane kde boli vlákna horizontálne sa písalo dobre. Z druhej strany písanie bolo dosť komplikované.

• písmo

Grécky text sa písal veľkými písmenami a v kuse - jednotlivé slová sa neoddeľovali medzerou. Pri prekladoch nie je jednoduché identifikovať a správne rozdeliť jednotlivé slová. Pretože podľa toho ako sa rozdelia majú iný význam. Príklad: v Markovom evanjeliu keď Jakub a Ján naliehajú na Ježiša aby v jeho kráľovstve mohli sedieť po jeho pravici a ľavici (Mk 10, 40) „... sedieť po mojej pravici alebo ľavici nezáleží od mňa; je pre....“ v tomto bode je použité slovo „állois“. Ak sa rozdelí „all´óis“ znamená „tých (tým) ktorým to určí Otec“. Ak sa nerozdelí znamená „nie je pre vás, ale pre iných“.

• gréčtina/latinčina

Evanjeliá okolo roku 90 n.l. majú konečnú formu – sú spracované do podoby, ako ich poznáme dnes. Avšak už v roku 180 gréčtina začína strácať na dôležitosti a na scénu vstupujú iné jazyky. Pre nás – západných – sa latinčina stáva dôležitým jazykom. Pri prekladoch evanjelia do latinčiny sa stali veľké chyby. V tom čase existuje ešte mnoho rozličných verzií evanjelií a značne rozdielnych jedna od druhej.

• chyby v prvých prekladoch

V roku 382 pápež Damaz poveril Sv. Hieronyma, aby skontroloval existujúce latinské preklady evanjelií a aby preložil z hebrejčiny do latinčiny Starý Zákon. Napriek tomu že Hieronym bol génius, práca ho presahovala a porobil značné chyby v prekladoch. Určite poznáte Michelangelovu sochu Mojžiša. Mojžiš má na hlave rohy. Je jedno hebrejské slovo „cheren“. Hieronym ho čítal „choren“ a na miesto „žiariaca“ preložil „rohatá“. Es 34, 29 – keď Mojžiš po stretnutí s Bohom zostúpil do tábora „... nevedel že jeho tvár sa stala rohatá“ - podľa prekladu Hieronyma (et ignorabat quod cornuta esset facies sua).
Iná chyba v knihe Genezis 3, 15, kde Boh hovorí po hriechu prvých ľudí s hadom. „ Ja ustanovím nepriateľstvo medzi tebou a ženou, medzi tvojim potomstvom a jej potomstvom. Toto (potomstvo) ti rozšliape hlavu a ty mu budeš číhať po päte....“ Namiesto „toto“ - (potomstvo ženy), preložil „ona“ čo je „žena“ (ipsa conteret caput tuum). Z tohto prekladu vznikol obraz ženy, ktorá stúpa hadovi na hlavu. Kto to môže byť? Madona!... (Chýb o ktorých píše A. Maggi vo vzťahu k Hieronymovi, je veľa. Spomíname len niektoré.)

• problém diablov

Keď bola biblia písaná - hebrejská kultúra bola veľmi archaická. V tejto kultúre nachádzame prvky viery v mytologický svet rôznych duchov, (kentaury, sirény ….). Samozrejme keď sa potom biblia prekladala do gréčtiny kultúra pokročila a ľudia už v tento mytologický svet neverili. Prekladatelia tak vždy, keď sa tieto mytologické bytosti v originálnom texte objavili, ich názvy prekladali gréckym termínom daimónion – démon, čo znamená „malý duch“, tento termín môže mať význam negatívny ale aj pozitívny.
Hieronym vždy keď v originálnom texte našiel termíny týchto bytí ich prekladal do latinčiny termínom démon (daemonium). Ak máte po ruke bibliu môžete si všimnúť. Hebrejská biblia hovorí: „I Sherin“ - čo znamená v našej reči mytologické bytosti ako kentauro či satiro – z polovice človek z polovice kôň či koza, alebo bytosť len s ľudskou hlavou a telom zvieraťa - „volajú po sebe jeden na druhého; tam odpočívajú tiež Lilit“ - tieto Lilit boli duše – duchovia žien, ktoré sa nevydali – (staré dievky) a ktoré využívali spiacich mužov, aby otehotneli; boli to bytia so ženskou tvárou, ale zvieracím telom tzv. arpie. (Iz 34, 14) – teraz nájdite ten text v slovenskej biblii ako je preložený? Taliansky najnovší preklad (2009): „Divé beštie sa stretávajú s hyenami, satiri (ľudská hlava zvieracie telo) vyvolávajú jeden na druhého, tam odpočíva aj Lilit a nachádza tam bezpečné bývanie.“

• chybné označenia samotného Boha

Niečo ku konceptu Boha, ktorý poznačil kresťanstvo veľmi silno až po naše časy. V knihe Genezis sa nachádza jedno meno božstva tzv. „Shaddai“. Toto tajomné meno po dnes nemá dostatočne vysvetlený pôvod a zmysel. Posledné štúdiá hovoria, že sa jednalo o božstvo, ktoré sídlilo na horách a keď Boh Izraela vyhral, toto meno sa prenieslo na neho. Ako ho preložil Hieronym? Termín „Shaddai“ - ktorý sa vzťahoval na boha hôr preložil termínom „všemohúci“. Preto sa tento Boh predstavuje namiesto: „Ja som Shaddai“ v hebrejskom texte, v latinskom preklade Hieronyma „Ja som Všemohúci“. S pojmom „Všemohúci“ máme do dnes problém. A mnohí ľudia nie sú schopní takéhoto Boha prijať. V konfrontácii so zlom, s ťažkosťami a utrpením vyvstáva klasická otázka. „Ak je Boh všemohúci, ako to že dovolí toto všetko“. Zdá sa, že Hieronym nám trochu „pomohol“.

• dôsledky chýb v prekladoch

Mnohé chyby v prekladoch sú nepodstatné. Žiaľ u Hieronyma nachádzame chyby, ktoré hlboko ovplyvnili teológiu a čo je horšie spiritualitu - myslenie ľudí a v náväznosti, aj ich životnú prax – konanie. Jn 10,16 - pri preklade tohto verša Hieronym poplietol slovo „ovčinec“, so slovom „stádo“. Grécky text hovorí: „kai genesontai mia poímne, eis poimen“, tj. „a budú jedno stádo a jeden pastier“. Úbohý Hieronym preložil „a budú jeden ovčinec a jeden pastier“.
Ježiš chcel povedať že s ním skončila epocha ovčincov, svätých ohrád. Jeho nasledovníci nebudú vo vnútri, niekde za plotom. Budú ako stádo s jedným pastierom. Hieronym sa pomýlil a preložil: „jeden ovčinec“ a tak začali náboženské vojny... Do nedávna – do II. Vatikánskeho koncilu bola známa jedna veta: „mimo Cirkvi nie je spása“ („extra ecclesiam nulla salus“). Kde sa myslelo na Katolícku cirkev, pretože ona sa považovala za svätý ovčinec. Stačí si zobrať do ruky knihu „Cirkevná história“ a bude jasné koľko krvi vytieklo keď sa chcelo za každú cenu pokresťančiť celé národy, alebo keď sa bratia zabíjali len preto, že jedni boli katolíci a druhí protestanti.